Zdrojmi energie

pre naše telo

sú glukóza a tuk. Keď telo nemá k dispozícii glukózu, prispôsobí sa tak, aby ako zdroj energie dokázalo využívať tuk. PRECHOD zo stavu NASÝTENOSTI do stavu PÔSTU pozostáva z viacerých FÁZ:
JEDENIE
– hladina inzulínu stúpa, vstrebávanie glukózy do tkanív, zvyšok sa ukladá v pečeni vo forme glykogénu.
POSTABSORPČNÁ FÁZA (6-24

hodín po poslednom jedle, teda od začiatku pôstu), hladina inzulínu začína klesať, glukóza v obehu ako zdroj energie, zásoby glykogénu vydržia asi 24 hodín.
KETÓZA (1 až 3 dni po poslednom jedle) – tuk, ktorý sa v tele ukladá, sa štiepi na glycerol a molekuly mastných kyselín, z glycerolu vzniká glukóza, mastné kyseliny slúžia ako zdroj energie, z kyselín vznikajú ketóny, ktoré dokážu zabezpečiť mozog

energiou.
SPÁJANIE AMINOKYSELÍN RÔZNYCH BIELKOVÍN S ROVNAKOU FUNKCIOU (5 dní po poslednom jedle) – voľné mastné kyseliny a ketóny 100% pokrývajú energiu potrebnú na udržanie bazálneho metabolizmu, vysoká hladina rastového hormónu prispieva k zachovaniu svalovej hmoty

, zvýšená hladina adrenalínu zase bráni spomaleniu metabolizmu.
Naše telo je teda fascinujúci organizmus

, ktorý sa dokáže PREPNÚŤ zo spaľovania glukózy na spaľovanie tuku. Ak teda máme nedostatok jedla (nejeme každú chvíľu, nesnackujeme a neprejedáme sa) a tým pádom aj nedostatok energie, telo spaľuje

tuk.

Až potom siaha na svalovú hmotu.

